Pytlíky. Viem, že to nie je slovenské slovo, ale je nádherné. A tak sa mi zdá, že vrecúško nevystihuje dostatočne podstatu pytlíka 🙂
Pytlík je veľmi dôležitá súčasť výbavy zero wastera. Hlavne ak má možnosť nakupovať sypké potraviny na váhu v bezobalovom obchode alebo na trhu. Zo začiatku som chodila nakupovať so sklenenými pohármi a umelohmotnými dózami, ale potom ma to prestalo baviť. Vždy som toho mala plnú ťašku a vždy mi chýbala aspoň jedna-dve nádobky, lebo v obchode som si ešte na niečo spomenula, alebo tam jednoducho na mňa niečo žmurklo 😉 A tak som sa rozhodla, že si ušijem sadu pytlíkov z manželovej starej košele (aj tak som nevedela, čo s ňou, takže tento up-cycling projekt bol ideálny). Zaberajú veľmi málo miesta a vždy mám teda u seba pár kusov navyše.
A ako na to?
Základné pravidlo pre lenivcov: vždy sa snažte látku vystrihnúť tak, aby ste museli čo najmenej šiť. Super nápad je napríklad ušiť pytlíky z rukávov košele – takto stačí zašiť dno pytlíka, zaendlovať vrch, aby sa nepáral a prišiť šnúrku na zaväzovanie. Hotové za 5 minút.
.
Mile. Az na ten “pytlik”. Vrecko/vrecusko je krajsie a este k tomu slovenske 🙂
Super, prosím aké sypké potraviny sú vhodné do pýtali ku? 🙂
V podstate vsetky, co sa nelepia… strukoviny, obiloviny, oriesky. Ale zvladne to aj hrozienka ci figy, prinajhorsom to potom operiete 🙂