Keď sa človek snaží stravovať udržateľne a zdravo tak to väčšinou znamená, že si jedlo pripravuje doma z lokálnych surovín (ideálne kúpených bez obalu) a vyhýba sa rôznym polotovarom. Pri varení však vzniká veľa biologického odpadu (predstavuje 40-50% komunálneho odpadu). Čo s ním?
1. Uvarte si domáci vývar
Z mnohých zvyškov sa dá uvariť vynikajúci vývar, zamraziť a využiť pri ďalšom varení. Dodáte jedlu úžasnú chuť a nemusíte kupovať bujón s neistým zložením a plastovým obalom. Ja si priebežne hromadím zeleninové odrezky a aj kosti (surové aj varené) v mrazničke a potom naraz uvarím veľkú dávku vývaru. Následne si ho zamrazím v miskách na ľad alebo v malých zaváraninových pohároch (nikdy tieto poháre nenapĺňajte úplne po okraj, ale nechajte 2-3 cm voľného priestoru, inak by vám pohár mohol prasknúť).
Ingrediencie nakrájajte a jemne sparte, aby zmäkli a začali uvoľňovať svoje aromatické látky. Dolejte studenú filtrovanú vodu (aby bola zelenina tesne ponorená) a pomaly nechajte zovrieť. Môžete pridať soľ. Stíšte oheň a nechajte vývar jemne bublať aspoň hodinu. Ja soľ nepridávam aby bol vývar neutrálnejší a mohla som ho použiť do každého receptu. V prípade, že pridávate aj kosti, potrebujete o veľa dlhší čas na varenie (2-4 hodiny). Vtedy je výhodné použiť tlakový hrniec – vývar v ňom stačí variť hodinu a potom nechať hrniec vychladnúť pred otvorením.
A ktorá zelenina je vhodná do vývaru? V zelenom poli je zelenina, ktorá by mala tvoriť základ vývaru. Oranžové pole obsahuje zeleninu, ktorá môže výrazne ovplyvniť chuť a farbu vývaru a preto ju používam iba s mierou. V červenom poli nájdete zeleninu, ktorá je viac menej “zakázaná”, keďže má tendenciu zhorknúť pri dlhom varení.
2. Vypestujte si čerstvú zeleninu z odrezkov
Odrezky z niektorých druhov zeleniny sa dajú zasadiť a za pár dní máte čerstvé výhonky. Stačí ich na 2-3 dni postaviť do pohára s vodou (asi 1.5 cm) a presadiť ich do zeminy keď začnú vyháňať čerstvé korienky a lístky. Hodí sa na to napríklad mladá cibuľka, pór, cesnak, zeler, petržlen, mrkva (tú stačí nechať vo vode), rímsky šalát či čínska kapusta.
3. Kompostujte
Zvyšky, ktoré sú v kuchyni a domácnosti už naozaj nevyužiteľné, treba skompostovať. Vznikne tak vzácne bio hnojivo, ktoré vám poslúži v záhradke či kvetináčoch na balkóne. Živiny sa tak opäť vrátia do prírody, aby pomohli rásť ďalšej úrode a kruh sa tak uzavrie. Uznávam, že kompostovať na sídlisku ešte nie je úplne bežná vec, ale je to skôr o nedostatočnej informovanosti. Aj v Petržalke sa už nájdu súkromné kompostéry hneď vedľa kontajnerových stojísk a možnosťou je aj vermikompostovanie priamo v byte. Detailnú a úprimnú recenziu na český dizajnový vermikompostér nájdete napr. v článku Život s žížalama. 
4. Čo so živočíšnymi zvyškami?
Živočíšne zvyšky by sa nemali dávať do kompostu a preto som hľadala iné riešenie. Momentálne si ich hromadím v mrazáku a raz za čas ich odnesiem mojej krstnej, ktorá má psa. Ten sa vždy veľmi poteší, aj keď najradšej má čerstvé rožky 🙂
A aký je váš obľúbený spôsob využívania kuchynského odpadu? Dajte mi vedieť svoje nápady v komentároch a inšpirujte nás všetkých!
.
Mna ten vermikomposter laka uz hodnu chvilu :-). Neviem vsak, ako je to s jeho zivym obsahom v zime, ked by som ho chcela mat na balkone. Treba ho nejako “zateplit” ? Ak by ste mali dobru radu, rada si precitam. dakujem.
Bohužiaľ dážďovky nezvládajú našu zimu, takže vermikompostér nemôžete mať celý rok na balkóne. Lepším riešením je pivnica alebo chodba. Základné info si môžete prečítať napríklad tu.
Idealne je mat sliepocky – tie zozeru toho z kuchyne dost a odmenia sa vam krasnymi bio vajickami :-)) nevyhoda je ich narocnost na priestor. My sliepky nemame ale sused ano, takze tam koncia vsetky zjeditelne zvysky a nezjeditelne idu do kompostu.
Prave projekt so sliepkami by som rada rozbehla v nasej skole. Uvidime – drzte palce.
rastlinne zvysky davame zajacovi, ktorého si doma chovame :o)) ale tiez nemoze vsetko.