Priemerný Slovák si kúpi cca 13 kg oblečenia a iného textilu ročne.
Za celé Slovensko to teda znamená 67 000 ton nového textilu ročne. Pre lepšiu predstavu sú to tri futbalové štadióny naplnené do výšky siedmich poschodí. Každý rok! Iba na Slovensku!
Najhoršie na tom je, že textil väčšinou skončí ako odpad na skládke. Ľudia si textil nevážia, keďze je hriešne lacný a vôbec sa nezaoberajú jeho ďalším osudom. Proste šup do koša so všetkým ostatným. A tak sa na Slovensku zrecykluje iba 10% vyhodeného textilu.
Mohlo by to byť inak? Jasné, že áno!
Tak v prvom rade by sme mali zodpovedne nakupovať. Vedome si vyberať iba to, čo naozaj potrebujeme. Uprednostniť kvalitu nad kvantitou. A potom sa o svoje oblečenie poctivo starať. Prať šetrne, podľa návodu, ideálne s prírodnými pracími prostriedkami. Neprať a nežehliť zbytočne (fakt nie je nutné oprať oblečko po každom nosení). A keď sa niečo poškodí, tak zašiť či zaplátať. A samozrejme nosiť často a čo najdlhšie. A hlavne s láskou 🙂
Ja sa snažím oblečenie nenakupovať vôbec. Dala som si záväzok, že nakupovať pôjdem až keď mi niečo konkrétne bude chýbať. A tak som viac ako dva roky nekúpila žiadny textil. Potom sa mi však už nezvratne roztrhla prechodná bunda a bolo nutné to riešiť. A tak som si jednu kúpila za 7 eur v second hande. Bola to láska na prvý pohľad a som si istá, že ju budem s nadšením nosiť niekoľko rokov. A ešte ma bude na duši hriať pocit, že som jej dala druhú šancu na život.
Že nenakupujem ale ešte neznamená, že mám nudný šatník! Občas si niečo požičiam od sestry, vymeníme si pár kúskov s kamoškou, a občas chodím aj na swapy (miesta, kde si ľudia navzájom vymieňajú nepotrebné oblečenie bez peňazí).
A čo s textilom, ktorý už fakt nepotrebuješ?
Ak je v dobrom stave a nositeľný, tak ho skús predať cez online bazár, daruj kamoške, zober na swap alebo odnes do charity. Ale buďme k sebe úprimní. Naše handry už nikto nechce. Svet je nimi jednoducho zahltený. Aj keby sme dnes úplne prestali vyrábať textil, tak by sme všetci mali čo nosiť aspoň najbližších 20 rokov.
Takže ak sa ti nič z toho nepodarí, alebo sú to už naozaj opotrebované kúsky, tak využi kontajnery na textil. Sú už v každom meste a často aj na dedinách. Také veľké hranaté boxy. Väčšinu prevádzkuje Humana alebo Ekocharita. Vyzbieraný textil sa následne triedi. Dobré kusy sa predávajú v second handoch alebo sa odovzdávajú charitatívnym organizáciám. Nenositeľné oblečenie a handry sa odvážajú na recykláciu, väčšinou do firmy SK-Tex v Senici. Vzniká z nich výplň do autosedačiek a gaučov či izolačný materiál na stavby.
A ak máš aspoň trošičku tvorivého ducha a šikovné ruky, tak sa so zbytkami textilu môžeš aj parádne zabaviť. Dnes veľmi fičí upcycling (t.j. tvorenie nových hodnotných vecí z odpadu). Občas mu prepadnem aj ja 😊
Mojim obľúbeným materiálom je riflovina. V rodine sa vždy prederú nejaké rifle a už sa ozaj nedajú ďalej nosiť. A vtedy prichádza na rad tvorenie. Tu je zopár mojich praktických výtvorov:
- Obal na jogamatku
Načo si kupovať nový? Odstrihni jednu nohavicu zo starých riflí, môžeš ich aj trošku zúžiť aby boli rovnako široké po celej dĺžke a urob tunel so šnúrkou na oboch koncoch. Potom už stačí iba prišiť popruh. Ja som použila popruh zo starej kabelky, ktorú som nikdy nenosila krížom, ale iba klasicky na pleci. Poslúži aj starý opasok, alebo si môžeš popruh vyrobiť zapletením troch pásov nastrihaných zo starého trička.
- Street Food Kit (príbor, paličky, slamka…)
Jednoduché a praktické. Stačí prišiť šnúrku na zavinovanie a hotovo.
- Obal na diár
Diár nosím stále so sebou a to znamená, že sa rýchlo ošúcha. V obale vydrží celý rok ako nový a navyše mám k nemu vždy pribalené aj pero, ceruzku a gumu. Ušila som ho z vrchného predného dielu riflí a jeho súčasťou je teda aj pôvodné vrecko. Jednak je to zaujímavý detail a je aj veľmi praktický – občas v ňom nosím mobil.
- Obal na knihu
Kvôli prednášaniu dosť veľa cestujem a do vlaku si vždy beriem aj knihu. Väčšinou z knižnice. Aby sa nezničila v batohu, tak som si na ňu ušila univerzálny obal. Opäť je riflovina najpraktickejšia, lebo je ozaj pevná.
- Vak / Batoh
…no dobre no, toto som ozaj nešila ja. To bol len môj sen 😊 Ale realizáciu som prenechala šikovnej Dominike z WakiVaky. Šijú festivalové vaky, batohy, tašky, ľadvinky, tabatierky a rôzne iné obaly. A teraz sa podrž. Šijú nielen zo starého oblečenia, ale aj z textilného odpadu, ktorý vzniká v rôznych fabrikách (textilky, automobilový priemysel, nábytkárske firmy…). Vyzerajú parádne, sú v top kvalite (väčšinou dvojvrstvové) a s dotiahnutými detailami (napr. kopec vreciek na drobnosti).
A nie je to len o vakoch! Projekt WakiVaky je aj o ľuďoch. Spájajú krajčírky z rôznych regiónov Slovenska a aj šíria osvetu o hrozbách globálneho textilného priemyslu a neetických praktikách výroby odevov. Sú súčasťou medzinárodnej kampane Fashion Revolution a chodia prednášať napríklad aj na školy. Tomu ja hovorím moderná lokálna firma, ktorej záleží nielen na zisku ale hlavne na tom, aby veci robili so srdcom a minimalizovali dopad svojho podnikania na životné prostredie a spoločnosť. Palec hore!
.
.