Vegánstvo. Rozdeľuje modernú spoločnosť na dva tábory. Ten prvý nechápe, ako sa človek môže vzdať mäsa a nezomrieť na podvýživu. A ten druhý zas nechápe, ako môže byť človek taký egoistický a krutý, aby zabíjal živé tvory. No jedno majú tieto tábory spoločné. Emócie im zastierajú úsudok a odmietajú akýkoľvek nadhľad či kompromis. A tak obýčajné slovo pôsobí takmer v každom FB príspevku ako rozbuška.
Ja to dnes ale predsa len risknem. Pretože táto téma je fakt dôležitá.
Diskusie sa väčšinou točia okolo etickej stránky konzumácie mäsa. K tomu len toľko: každý z nás má svoje svedomie, ktorým by sa mal riadiť.
Dnes sa však chcem zamerať na tú menej diskutovanú ekologickú stránku konzumácie mäsa.
Naša planéta má dnes okolo 7,7 miliardy obyvateľov. Do roku 2050 nás má byť viac ako 10 miliárd. Ak túto masu ľudí chceme uživiť, musíme radikálne zmeniť spôsob stravovania. Rozloha pôdy a množstvo vody na zavlažovanie je totiž obmedzené. A my sa už momentálne nachádzame na hrane týchto zdrojov.
Na začiatok trochu štatistík:
1️⃣ Na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa musí krava skonzumovať 5 až 7 kg rastlinnej potravy, u prasiat je konverzný pomer zhruba 3,5 až 4 kg krmiva na kilo mäsa a u hydiny 1,5 až 2 kg. Pri hmyze je to 1:1. Pokiaľ zvieratá konzumujú niečo, čo človek nedokáže konzumovať priamo, tak to nie je až taký problém. No často ide o obilie, sóju a iné potraviny, ktoré by ľudia mohli zjesť priamo.
2️⃣ Na vypestovanie 1 kg pšenice treba v priemere 1,3-tisíca litrov vody a na kilogram ryže či fazule okolo 3-tisíc litrov. Na kilogram hovädzieho mäsa je treba 15-tisíc litrov vody, na kilogram bravčového asi 5-tisíc litrov, na kilogram hydiny okolo 4-tisíc litrov.
A viete aká je uhlíková stopa jednotlivých typov potravín?
Desivé čísla? Súhlasím. A mňa osobne teda priviedli k radikálnemu prehodnoteniu svojho jedálnička.
Podľa vedcov by ideálny udržateľný jedálniček mal vyzerať takto:
Približne polovicu príjmu kalórií by malo tvoriť ovocie a zelenina. Druhá polovica by mala byť zložená z celozrnných potravín, rastlinných bielkovín (napr. strukovín), nenasýtených rastlinných tukov a z menšieho množstva živočíšnych bielkovín.
Naša rodina bola vždy veľmi mäsožravá a mäso 3-krát denne nebola žiadna výnimka. No rozhodla som sa to zmeniť. A bolo to jednoduchšie ako som si myslela. Aj keď moji rodičia doteraz nechápu 
Takže sa nebojte. Nemusíte sa kvôli životnému prostrediu rovno stať vegetariánom či vegánom. Nemusíte vlastne patriť do žiadnej kategórie či nosiť nejakú špeciálnu “nálepku”. Stačí, keď sa na svoj tanier budete pozerať vedome. Aj tu totiž platí: všetko s mierou. Je len na vás ako ďaleko zájdete a ako svoj jedálniček zmeníte. Zaradíte si tri vegetariánske dni v týždni? Alebo budete jesť mäso iba na obed a vyberať si druh s najmenšou uhlíkovou stopou? Možností máte dosť. A veľkonočný pôst je ideálnym časom začať 
A keďže ste mi mnohí písali, tak na tomto linku nájdete zopár mojich obľúbených rýchlych a výživných vegetariánskych receptov 🙂
.
.