…REÁLNEJŠÍCH AKO DIÉTA ČI FITKO 😉
Koniec roka sa pomaly blíži a s ním aj čas novoročných predsavzatí. Hitom poslednej dekády boli záväzky ako “Schudnem 10 kíl”, “Budem pravideľne cvičiť” a “Prestanem fajčiť”. Každý z nich je dobrý, ale priznajme si – väčšinou nefungujú. Pretože naše ego je silné a motivácia slabá. Čo tak skúsiť tento rok niečo nové? Záväzok, ktorý prospeje nielen nám, ale aj celej planéte, vrátane ľudí okolo nás a našich detí. Motivácia je tak o veľa väčšia a šanca na dodržanie záväzku je určite reálnejšia ako pravidelné chodenie do fitka 😉
Prinášam ti 12 nápadov na novoročný záväzok, medzi ktorými si určite nájdeš aj ty ten svoj. Iniciatíve sa však medze nekladú a môžeš sa rozhodnúť pre všetkých dvanásť. Ideálne tak, že si každý mesiac “pribalíš” ďalší záväzok a na konci roka ich už budeš mať zapracované do svojho bežného života všetky. Pekne krok za krokom k vedomému životu.
Tri, dva, jedna, ŠTART! Tvoj prvý eko-rok sa práve začína!
1. LIETANIE
Každý deň ľudstvo spotrebuje približne 682 tisíc ton ropy v leteckom priemysle. Pri lietaní sa priamo vo vysokých vrstvách atmosféry uvoľňujú skleníkové plyny a okamžite prispievajú k skleníkovému efektu. Lietame všetci, často a bez rozmyslu. Veď letenky sú také lacné, tak prečo si to nedopriať? Lenže napr. letom z Viedne do Londýna vyprodukujeme 0,39 ton CO2. Presne toľko vyprodukuje priemerný obyvateľ Kambodže za celý rok. A nám na to stačil víkend. Daj si tento rok záväzok, že sa nedáš zlákať nízkonákladovými letenkami. Poletíš iba raz, na svoju dlho očakávanú “hlavnú” dovolenku. Alebo nepoletíš vôbec. Skús stráviť dovolenku na Slovensku či v okolitých krajinách, kam môžeš odcestovať vlakom..
.
.
2. MÄSO A MLIEČNE VÝROBKY
Živočíšna výroba za sebou skrýva výraznú ekologickú stopu. Napríklad chov hovädzieho dobytka vyprodukuje viac skleníkových plynov ako všetka doprava dokopy a na výrobu jedného kilogramu hovädzieho sa spotrebuje 15 tisíc litrov vody. Polovica vypestovaných plodín končí ako potrava pre hospodárske zvieratá, no pôdy je málo na pokrytie vzrastajúceho dopytu. A tak neváhame odlesňovať pralesy v Brazílii, aby sme mali kde pestovať krmivo. Priemerný Európan zje cca 250g mäsa denne. Pritom vedci hovoria jasne – naša strava má byť pestrá a vyvážená a nadmerná konzumácia mäsa nám neprospieva. Čo tak obmedziť mäso a dať si ho iba trikrát za týždeň? A zároveň minimalizovať aj mlieko, jogurty a syr? Uvidíš ako sa tvojmu organizmu uľaví. A tvojmu svedomiu tiež…Pozn.: pre viac info si pozri dokumentárny film Cowspiracy.
.
.
.
3. LOKÁLNOSŤ
Zvykli sme si na plné regále, na výber potravín od výmyslu sveta a hlavne z každého kúta sveta. Spočítal ste si niekedy koľko kilometrov za tebou cestovala tá paradajka zo Španielska a akú uhlíkovú stopu ten transport zanechal? Nehovoriac o banánoch, quinoi, chia či kokosovom oleji. Dobrá správa je, že v našich končinách rastú rovnako hodnotné potraviny a naše telo vôbec nepotrebuje k prosperite nič exotické. Španielska paradajka bola aj tak obratá ešte zelená a dozrela niekde v kamióne bez slnka a bez pôdy. Nevonia a nechutí ako paradajka a nemá v sebe skoro žiadne živiny. Začni si v obchode všímať krajinu pôvodu a skús prejsť čo najviac na lokálne produkty. Kde sa dá, tam kupuj slovenské prípadne z okolitých krajín. Dokážeš pokryť aspoň polovicu svojho jedálnička z okolia 300 km?.
.
.
.
4. AUTO
Automobilová doprava sa stáva veľkým problémom v mnohých mestách. Áut je príliš veľa, cesty na to nie sú dimenzované a parkovacie miesta už nemáme kde budovať. Zhoršuje sa ovzdušie, trápia nás respiračné ochorenia a úroveň skleníkových plynov sa rapídne zvyšuje. Navyše v autách sa často vezie iba jeden človek. Aj ty si si už zvykol na auto ako na najdôležitejší dopravný prostriedok? Skús ho tento rok obmedziť! Ak sa dá, choď radšej verejnou dopravou, bicyklom, peši či na kolobežke. Poďakuje sa ti nielen planéta, ale aj tvoje telo. A nezabudni, že elektrické auto (zatiaľ) nie je riešením. Pri jeho výrobe sa často vyprodukuje o toľko viac CO2, že toľko nedokážeš ušetriť jeho používaním. A stále máme problém s recykláciou batérií. Navyše elektrina na dobíjanie pravdepodobne nebola vyrobená z obnoviteľných zdrojov, takže ekologická záťaž bola iba presunutá z tvojho auta do elektrárne. .
.
.
.
5. ZNÍŽ SPOTREBU
Na pokrytie našej spotreby potrebujeme dve a pol planéty prírodných zdrojov. No máme iba jednu. Žijeme na dlh voči budúcim generáciám. Nehovoriac o ekologických škodách, ktoré táto nadvýroba pácha. Skús sa pred každým nákupom zamyslieť. Naozaj to potrebujem? Čo sa stane, ak si to nekúpim? Prežijem bez toho nového trička či najnovšieho mobilu? Prehodnocuj každý jeden nákup skôr než vytiahneš peňaženku! A ak si trúfaš, tak vyskúšaj výzvu “100 dní bez nákupov”. Vydržíš si tri mesiace nekúpiť nič okrem jedla? Aby si ľahšie odolal pokušeniu, rovno sa odhlás zo všetkých newsletterov, nepozeraj reklamu a stránky ako zľavadňa, amazon či aliexpress si rovno daj medzi zakázané.Pozn.: pre viac info si pozri dokumentárny mini-film Story of Stuff.
.
.
.
6. ZNÍŽ SVOJ POTRAVINOVÝ ODPAD
Tretina vyrobených potravín končí v koši. Len tak. Akoby sme odchádzali z obchodu s tromi taškami plnými jedla a jednu by sme pred domom hodili do koša. Nevyhadzujeme len naše peniaze. V pozadí je obrovské neviditeľné plytvanie zdrojmi. Vyčerpaná pôda, vyplytvaná voda a energia a zbytočne vynaložená tvrdá práca človeka. A nebodaj pesticídy, herbicídy a odlesňovanie. Ak by potravinový odpad bol krajinou, predstavoval by tretí najväčší zdroj skleníkových plynov hneď po Číne a USA. A pritom je riešenie také jednoduché. Začni nakupovať s rozumom. Premysli si, čo budeš najbližšie dni variť, priprav si zoznam a nakúp presne podľa neho. Udržuj si prehľad o zásobách a snaž sa variť z potravín, ktorým sa blíži dátum spotreby či zeleniny, ktorá začína vädnúť. A keď sa ti predsalen niečo nepodarí spotrebovať, tak to skompostuj. Vznikne tak vzácne hnojivo a nie metán, ktorý by sa z bio odpadu uvoľňoval na skládke. Viac info o kompostovaní nájdeš v staršom článku. A keď si na to netrúfaš sám, tak nás neváhaj kontaktovať 🙂
.
.
.
7. OBJAV BEZOBALOVÉ NAKUPOVANIE
Veľkú časť nášho odpadu tvoria obaly. Všetko, čo si kúpime je väčšinou zabalené a často úplne zbytočne. Obal slúži iba na prevoz tovaru a následne sa okamžite stáva odpadom. Existujú však tzv. bezobalové obchody. Predávajú potraviny na váhu, čapovanú drogériu a nebalenú kozmetiku. Stačí si priniesť vlastné nádoby a nakúpiť. Preštuduj si online mapu bezobalových obchodov na mapa.reduca.cz a zisti aké máš možnosti vo svojom okolí. Nezabudni ani na farmárske trhy a mliekomaty. Nachystaj si svoju nákupnú výbavu (zaváracie poháre, plastové dózy, bavlnené vrecúška a fľaše od drogérie) a vydaj sa na prieskum. Skús čo najviac svojich nákupov vybaviť bezobalovo..
.
.
.
8. VYRAĎ JEDNORAZOVÉ VECI
Pohár na kávu, slamka, mikroténové vrecko, servítka, papierová vreckovka, kuchynská utierka, plienky, vložky, odličovacie tampóniky, tyčinky do uší… Všetko toto sa po pár minútach používania okamžite stáva odpadom. A väčšina končí na skládke, keďže sú nerecyklovateľné. Dobrá správa je, že nič z toho nepotrebuješ. Na všetky tieto veci existuje trvácna alternatíva, ktorú môžeš používať znova a znova. Stačí ju umyť či oprať a je pripravená na ďalšie použitie. Začni objavovať tieto zero waste alternatívy a postupne ich zavádzaj do svojho každodenného života. Ako inšpirácia ti môžu poslúžiť aj ďalšie články na tomto blogu.Pozn.: pre trošku inšpirácie si pozri Príbeh plastovej lyžičky.
.
.
.
.
9. JEDZ SKUTOČNÉ JEDLO
Vedci sa jednoznačne zhodujú, že spracované potraviny nášmu zdraviu škodia. Napriek tomu sú obchody plné potravinových výrobkov s komplikovaným zložením, plné farbív a konzervantov. Ale zriedka obsahujú hodnotné živiny, ktoré prospievajú nášmu tráveniu. Pritom imunita a zdravie závisia práve od stavu našich čriev. Skús si tento mesiac zostaviť aspoň 3/4 svojho jedálnička z čerstvých surovín. Ako ich spoznáš? Jednoducho! Nemajú uvedené zloženie. Predávajú sa totiž v podobe, v ktorej ich farmár pozbieral z poľa. Prospeješ tak nielen sebe, ale aj planéte. Uhlíková stopa potravinového priemyslu je veľká a pritom nevyrába nič, čo by sme k svojmu životu potrebovali.Pozn.: pre viac info si pozri napr. dokumentárny film Fed up!
.
.
.
10. VYSKÚŠAJ PRÍRODNÉ MYDLO
Tiež máš v kúpeľni plné poličky rôznych prípravkov? Čítala si si niekedy ich zloženie? Väčšina z nás to radšej ani neskúša, pretože tým názvom vôbec nerozumieme. Často sa tam objavujú zložky ako minerálne oleje, či parafín, ktoré sú vedľajšími produktami pri výrobe pohonných hmôt. Ďalej rôzne parabény, ftaláty, peniče a syntetické arómy. Koža je tvojim najväčším orgánom a mnohé látky sa cez ňu dostanú priamo do tvojho krvného obehu. Nehovoriac o peelingových plastových guličkách v sprchovacích géloch či zubných pastách. Tie nedokážu odchytiť ani filtre v čističkách odpadových vôd a tak putujú ďalej do prírody a končia aj v našej pitnej vode. Vyskúšaj radšej tuhé prírodné mydlo a šampón. Vyrábajú sa z rastlinných olejov a masiel s pridaním voňavých byliniek a esenciálnych olejov. Tvoja pokožka a vlasy sa ti poďakujú a nebudeš vypúšťať ani škodliviny do vody. Navyše sa dajú kúpiť aj úplne bez obalu..
.
.
.
11. OBMEDZ INTERNET
Každé vyhľadávanie na Googli, každé otvorenie Facebooku a každý tweet musí byť niekde spracovaný. Na to sú potrebné nonstop bežiace servery a dátové centrá. Spotrebúva sa tak obrovské množstvo energie a väčšina pochádza z neobnoviteľných zdrojov. Naše potulky po internete či počúvanie hudby majú teda výraznú uhlíkovú stopu. Skús tieto aktivity obmedziť na minimum. Odinštaluj si nepotrebné aplikácie z mobilu a nezaháňaj nudu na internete. Môžeš dokonca skúsiť výzvu “Mesiac bez sociálnych sietí”. Uvidíš ako sa ti po čase uľaví a zrazu si nájdeš čas aj na aktivity s rodinou a priateľmi alebo na tú knihu, čo sa tak dlho chystáš prečítať..
.
.
.
12. UROB SI ZÁHRADKU
Že bývaš na sídlisku? Nevadí! Malú záhradku si môžeš vytvoriť aj na balkóne či parapete. Vypestovať sa dajú rôzne šaláty, hrášok, jahody, bylinky a dokonca aj paradajky a paprika. Na parapete môžeš pestovať bylinky, žeruchu, pažitku, rukolu alebo klíčky. Spestríš si tak stravu z vlastných zásob a vytvoríš si doma kúsok prírody bez umelých hnojív a pesticídov. A neváhaj začať aj vo veľkom! Založ si so susedmi sídliskovú komunitnú záhradku, zasaď v okolí bytovky ďalšie kvety, kríky a stromy. Možností, ako pomôcť prírode v meste, je ozaj veľa..
.
.
A krátke motivačné videjko na záver: Má to zmysel!
Tak čo? Ideš do toho?!?
.
.